Kierkegaard’s legacy, Mass‐media and Journalism

Názov: Kierkegaard’s legacy, Mass‐media and Journalism / La herencia de Kierkegaard, los medios de comunicación masiva y el periodismo
Autor: Martin Štúr; Roman Králik (eds.)
Vydavateľ: Toronto : Kierkegaard Circle
Rok vydania: 2018
Počet strán: 117
ISBN: 978-1-988129-01-3

Dlhoročná spolupráca medzi Kierkegaard Circle, Trinity College,
University of Toronto a Stredoeurópskym výskumným ústavom Sorena
Kierkegaarda UKF v Nitre priniesla ďalší publikačný výstup s názvom:
Kierkegaard’s legacy, Mass‐media and Journalism (La herencia de
Kierkegaard, los medios de comunicación masiva y el periodismo).
Na monografii spolupracovali profesor Abrahim H. Khan, Honoris Causa
UKF, predseda Kierkegaard Circle a jeden z najvýznamnejších svetových
odborníkov v oblasti filozofie náboženstva a vydavateľ monografie a
Dr. María Binetti (Universidad de Buenos Aires), popredná odborníčka
uznávaná na svetovej úrovni, ktorá cennými konzultáciami a recenznými
návrhmi významne prispela ku kvalite publikácie.
Monografia v španielskom jazyku ponúka hispanofónnemu publiku náhľad
do výsledkov slovenskej tradície. Sústreďuje sa na Kierkegaardovo
chápanie tlače, novinárskych aktivít a obmedzení, čo je téma dnes
obzvlášť akútna. Vnútorná organizácia vychádza z predstavenia
Kierkegaardovho konfliktu s bulvárnym časopisom Korzár z historického
hľadiska. Kapitola prof. Romana Králika, Th. D. a jeho
spolupracovníkov Patrika Lengharta a Matúša Kamenického na základe
autentických dobových svedectiev opisuje vývin postoja a osobného
angažovania filozofa v spore. Na špecifickosť Kierkegaardovho postoja
a konania v kontexte filozofickej tradície a vývinu vlastných
autorských, a verejných počinov sa sústreďuje doc. PhDr. Vladimír
Manda, CSc. Odkrýva špecifiká pojmového aparátu i celospoločenských
postojov, ktoré následne Dr. Klement Mitterpach. ukazuje ako skutočné
príčiny Kierkegaardovej úspešnej a oprávnenej provokácie, ale i
problematického, resp. menej úspešného výsledku, pokiaľ ide o
pochopenie úlohy karikovaného tela filozofa vo verejnom priestore
polis, ako ju poznáme z prípadu Sokrata, ktorý bol pre Kierkegaarda
vždy dôležitou inšpiráciou. Kierkegaard svoje verejné telo, ktoré mu
prisúdil pohľad verejného a vulgarizujúceho anonyma možno nedokázal
využiť tak efektívne ako práve Sokrates. Nakoniec doc. Martin Štúr,
PhD. kontextualizuje samotný spor, ako i pojmový aparát, ktorý s ním
súvisí, s širším dopadom recepcie samotného konfliktu i
Kierkegaardovho diela od dobových reakcií po dnešok. Celkovo
monografia ukazuje samotný spor ako významný práve z hľadiska vývinu
postoja moderného a súčasného človeka voči spoločnosti, v ktorej má
poznanie a rešpektovanie možností i obmedzení tlače ako i
zodpovednosti každého jednotlivca čoraz dôležitejšiu úlohu.