Morálna voľba

 

Názov: Morálna voľba
Autor: Korený, Peter
Vydavateľ: František Šalé - Albert, Boskovice
Rok vydania: 2013
Počet strán: 238
ISBN: 978-80-7326-238-9

Monografia sa zameriava na filozoficko-etickú analýzu toho typu morálneho rozhodovania, kde sa skladba vnútorného konfliktného diania obmedzuje na vzájomné súperenie morálnych dôvodov a mimomorálnych dôvodov. Pre všetky takéto zavše dosť dramatické konflikty medzi tým, čo človek v zmysle svojho morálneho presvedčenia vykonať má, a tým, čo v zmysle svojich subjektívnych preferencií vykonať chce, je príznačné, že sa v nich pre subjekt rozhodovania vždy otvára jedna alternatíva konania, ktorá nie je morálnym previnením. Praktické situácie takéhoto rozhodovania nie sú teda pre človeka čeliaceho voľbe čímsi morálne bezvýchodiskovým. Zatiaľ čo v takýchto prípadoch voľby konkurujú morálnym dôvodom mimomorálne dôvody, v prípade iných konštelácií konfliktov môžu byť dôvody na obidvoch stranách konfliktu podľa svojho rodu identické, totiž morálne, aj keď podľa svojho druhu (obsahovej určenosti) odlišné. V prvom prípade môžeme hovoriť o morálnom konflikte a v druhom prípade o morálnej dileme, ktorá je v istom zmysle čímsi morálne bezvýchodiskovým. V monografii sú prípady morálnej voľby, v základe ktorých leží morálny konflikt, bližšie charakterizované ako prípady silnej preferenčnej voľby resp. silného rozhodovania. Výraz „silný“ tu odkazuje na moment bytostného sebachápania a sebainterpretácie subjektu rozhodovania. Silné morálne rozhodovanie vždy prebieha v kontexte bytostného pýtania sa človeka na seba samého: v stávke je tu oveľa viac než len vonkajšia zhoda či nezhoda jeho jednotlivého konania s príslušným morálnym nárokom. Morálna voľba človeka z tohoto hľadiska predstavuje spôsob jeho vzťahovania sa k sebe samému. Bezprostrednou „agendou“ nášho svedomia sú síce vždy len naše konkrétne činy, vykonané v minulosti alebo zamýšľané, no jeho volanie preniká oveľa ďalej – k nám samým, a to tak, že stavia do najostrejšieho svetla to, kým sme. Naše konkrétne činy odporujúce našim najhlbším morálnym či náboženským presvedčeniam sa majú v pomere k našej morálnej identite ako symptómy k chorobe.